Preskočiť na obsah
Stredná priemyselná škola strojnícka Fajnorka – logo školy
Historická budova SPŠ strojníckej Fajnorka v Bratislave

História / 1903–dnes

HISTÓRIAŠKOLY

123 rokov technického vzdelávania – od kovorobnej školy v Prešporku po modernú SPŠS.

Stredná priemyselná škola strojnícka Fajnorka vznikla 14. novembra 1903 ako kovorobná škola v Prešporku. Dnes má 123-ročnú tradíciu technického vzdelávania v Bratislave a jej príbeh je rozdelený do desiatich období.

Založená 14. novembra 1903

Cesta časom

História školy je rozdelená na desať období – od založenia kovorobnej školy v Prešporku až po súčasnosť. Rozklikni si obdobie a prečítaj si jeho príbeh.

Do roku 1870 bratislavské remeslá ovládali cechy. Budúci remeselníci (napr. kováči, zámočníci a i.) boli učňami a tovarišmi u cechových majstrov. Tovariši sa zdokonaľovali vo svojom odbore vandrovkou.

Rozvoj manufaktúr a neskoršie tovární si vynútil vznik prvých odborných škôl. Už v roku 1786 sa v Bratislave spomína kresličská škola, pričlenená k ľudovej škole Sv. Martina (škola pri Dóme). Navštevovalo ju asi 100 učňov. Osvojovali si v nej základy dnešného technického kreslenia. Učiteľom bol umelecký maliar Schauff. Zo správy z roku 1811 je zrejmé, že sa používali obrazové i viacrozmerové učebné pomôcky.

Až v roku 1850 vznikla v Bratislave na podnet vlády nedeľná, čiže opakovacia škola. Jej úlohou bolo prehlbovať poznatky z ľudovej školy a pripravovať učňovskú mládež na budúce povolanie. Po zániku cechov prešla všetka zodpovednosť na pedagógov príslušných škôl. Títo udržiavali akú-takú vzdelanostnú úroveň učňov, no aj tak upadla.

Okrem spomínaných škôl založila v roku 1878 Bratislavská obchodná a priemyselná komora pri bývalej katolíckej ľudovej škole na dnešnej Jesenského ulici pre učňov a pomocníkov kresličskú školu. Viedol ju akademický sochár Anton Brandl. Škola údajne dosahovala veľmi dobré výsledky.

Medzičasom vyšiel zákon, ktorý zaväzoval učňov, aby počas učňovskej doby bez prerušenia navštevovali priemyselnú živnostenskú školu. V dôsledku toho sa v Bratislave roku 1884 vytvoril výbor z občanov, učiteľov a školských pracovníkov, ktorý rokoval o založení priemyselnej školy, no bezvýsledne.

Potom sa ujal iniciatívy vtedajší starosta mesta a kráľovský radca Karol Mergl. Zostavil výbor z činiteľov mesta a odborníkov. Jeho snaha však stroskotávala na neochote iných škôl prichýliť novú školu, ktorá mala mať večerné vyučovanie. Až ministerstvo rozhodlo prisúdiť novozriadenej priemyselnej škole v starej reálke 5 učební a 1 kanceláriu. Potom vymenovali Jána Leibleitnera, riaditeľa nedeľnej školy pri dóme sv. Martina, za riaditeľa novej učňovskej školy. 2. januára 1887 bol zápis a 15. januára sa začalo vyučovať. Zo 770 učňov z 50 priemyselných odvetví sa za Maďarov hlásilo 171, za Nemcov 497 a za Slovákov 102 učňov. Začiatky z ničoho boli veľmi ťažké. Vek žiakov bol 12 - 30 rokov. Z počtu 770 len 351 bolo narodených v Bratislave, 364 žiakov sa narodilo v iných mestách Uhorska, 55 žiakov v zahraničí.

Okrem riaditeľa mala škola 13 riadnych vyučujúcich a 5 učiteľov kreslenia. Popri normálnom večernom vyučovaní prinútili učňov jednotlivé cirkvi, aby v nedeľu navštevovali ešte aj cirkevné vyučovanie a zúčastňovali sa na bohoslužbách.

S úrovňou výučby boli ťažkosti. Ešte v roku 1890 sa vyskytli učni, ktorí nevedeli ani čítať, ani písať a bolo treba pre nich zriadiť prípravnú triedu. Úroveň vtedajších žiakov bola veľmi slabá.

V roku 1892 po prvý raz vymenovali zástupcu riaditeľa tejto školy. Zaujímavé bolo národnostné zloženie žiakov tejto školy. Podľa údajov v ročníku 1886/87 spomedzi učňov bolo 24% po maďarsky, 60% po nemecky a 16% po slovensky hovoriacich učňov. V triedách sa podľa toho príslušným jazykom aj vyučovalo, ale po maďarsky sa okrem toho museli učiť všetci. Učebnice boli maďarské a nemecké.

Od septembra 1894 nadobudol platnosť zákon, podľa ktorého sa v každej triede muselo vyučovať po maďarsky. Po nemecky či po slovensky hovoril učiteľ so žiakom len vtedy, ak tento po maďarsky nerozumel.

Okolo roku 1895 zámočnícki učni kreslili nielen geometrické obrazce a rozličné ornamenty, ale cvičili sa aj v odbornom (technickom) kreslení, a to v osobitných kresliarňach.

V šk. roku 1895/96 bol ešte stále riaditeľom Ján Leibleitner, zástupcom riaditeľa František Feigler a vyučovalo 15 riadnych učiteľov a 8 vyučujúcich kreslenia. Suplujúci vyučujúci bol 1.

V roku 1900 z 1177 žiakov už bolo 283 Slovákov a v šk. roku 1913/14 z 1285 žiakov 404 Slovákov. Túto školu v roku 1919/20 prevzala československá školská správa.

Ďalšou školou špecializujúcou sa už na kovorobný odbor bola Odborná škola kovorobná, svojho druhu prvá v našom regióne, otvorená vďaka vláde a predstaviteľom kráľovského mesta Prešporka 14. novembra 1903. Naplnila sa túžba tých, čo so žiaľom sledovali, ako vyspelé viedenské odborné školy odlákavajú schopných mladých ľudí z okolia.

Na príslušných rokovaniach o zriadení školy sa zo strany vlády zúčastnili ministerskí radcovia József Szterényi a Lajos Péterffy a riaditeľ odboru priemyselného školstva Albert Vig. Mesto a ďalšie zainteresované kruhy zastupovali kráľovský radca a primátor Tivadar Brolly, viceprimátor Tódor Kumlik, hlavný mestský notár, jeden poslanec parlamentu, tajomník obchodnej a priemyselnej komory Dr. Ger“o Wolf a členovia mestského zastupiteľstva Ferenc Hubert, János Korče a Gottfrid Ludwig.

Na záver rokovaní sa mesto spolu so zainteresovanými kruhmi regiónu zaviazalo okrem pozemku poskytnúť aj – na ten čas značnú sumu – 400 tisíc korún na výstavbu a zariadenie školy a každoročne prispievať sumou 10 tisíc korún na jej prevádzku.

Minister obchodu poveril 14. júla 1903 organizovaním a riadením školy profesora odbornej školy v Arade Ing. Arpáda Bejczyho. Keďže budova školy nebola ešte postavená (základy sa položili iba 17. septembra 1903), bolo treba zabezpečiť náhradné priestory na vyučovanie. Ako učebne sa využili priestory v mezaníne pravého krídla Primaciálneho paláca, ktorý práve v tom čase odkúpilo mesto. Na dielne sa našli vhodné priestranné a svetlé priestory v remíze na bývalej Széchenyiho (dnes Duklianskej) ulici, kde žiaci absolvovali praktickú výučbu v 1. a 2. školskom roku.

V školskom roku 1903/1904 sa do kovorobného oddelenia na riadne štúdium zapísalo 20 žiakov, z ktorých prvý ročník (prvú triedu) ukončilo 16. Najmladší mal 13 rokov, najstarší bol 18-ročný. Žiaci pochádzali najmä z okolia Bratislavay, ale aj z Púchova, Trenčianskej Teplej, Kuchyne, dolnorakúskeho Hannersdorfu, ba i zo Sedmohradska.

Spracoval: Ing. Pavol Füleky, CSc.

Ďalšie fotografie z tohto obdobia · 2

Informácie

Stredná priemyselná škola strojnícka

Úradné hodiny

Počas školského roka·
Počas prázdnin·

Otváracie hodiny

Pondelok – Piatok·
Sobota – Nedeľa·

Kontakt

Všeobecné dotazy

Riaditeľ

Web tím

Vrátnica

Kancelária

Riaditeľ

Sociálne siete

© 2026 Stredná priemyselná škola strojnícka

GDPRCookiesGrafikaSitemap

Používame len súbory potrebné na fungovanie stránky – bez analytiky a bez reklam. Zásady cookies